19:34 Moje dieťa krásne spinká. Uvažujem, čo s načatým večerom. Môžem písať, môžem háčkovať, môžem hľadať látky, môžem spracovať podnikateľský plán, môžem čítať, môžem variť, môžem…nakoniec si pozriem jednu rumunskú reláciu, takú tú, z tých jednoduchších – dievčatá sa tam pekne oblečú a porota ich ohodnotí. Ospravedľňujem sa svojej inteligencii, že si takto len obohacujem jednoduchú časť rumunskej slovnej zásoby.
22:02 Moje dieťatko je z ničoho nič, z hlbokého spánku na štyroch, smeje sa na mňa, smeruje k stene. Z ničoho nič má nutkanie postaviť sa na dve nohy. Je to rozkošné stvorenie. Dám jej prsník spustí strašný rev, odmieta. Tíšim ju, nič. Musí ísť k stene. Stojí pri stene. Smejeme sa na jej rozkošníctve.
23:00 Moje bábätko vrieska. Cumlík vypľúva, bradavku vypľúva, na štyri a loziť – nemá záujem, musí ísť k stene, má tam životne dôležité poslanie.
23:30 Môl lezúň stojí pri stene. S Ďurom nám padajú hlavy a už sa nesmejeme.
00:00 Moje drobčiatko víta prvý február. Ponúkam jej prsník, je frustrovaná. Dám jej cumlík, je frustrovaná. Podávam jej obľúbenú hračku – princa, je frustrovaná. Hladím jej chrbát, je frustrovaná, postavím ju k stene, je šťastná.
00:25 Môj výsledok nechráneného milovania vrieska. Môj manžel stráca trpezlivosť a berie dieťa na ruky. Upokojí sa, keď v tom momente spraví môj muž osudovú chybu, položí ju do postieľky. Hysterický záchvat sa spúšťa nanovo. Pritisnem si ju k sebe a zacítim vôňu skysnutého masla. A držala si uši, určite má zapálené uši. Moje chúďatko malinké, bolí ju to.
00:40 Môj andílek plače. Pre lepšiu predstavu, má tak silný hlas, že môže ísť robiť sirénu. Určite ju bolí hrdlo, som o tom presvedčená. Padá jej únavou hlava, ale akonáhle ju položím do postele, spustí ešte silnejší alarm.
01:00 Moje jediné srdiečko je zúfalé a my tiež. Vyťahujeme všetky jej obľúbené hračky. V našej posteli je už s nami princ, kábel, pero a papier. Nič nepomáha.
01:20 Môj bobašik je určite hladný. Ďuro ide chystať jedlo. A už sa to nesie, princezná večeria so svojim princom v posteli. Chlieb s maslom a banán. Chytá si namaslovanými rukami uši a mne dochádza, odkiaľ tá vôňa skysnutého masla za ušami. Najedla sa. Napila sa.
01:40 Bogarik môj reve. Cumlík hádže za posteľ a Ďuro upadá do zúfalstva. Zapaľujeme svetlo a odsúvame posteľ. Hľadáme dudu. Prsník nechce. Náš pes vzdychá a Ďuro hovorí, že chúďa zviera, nevie si odpočinúť.
02:30 Moje najrozkošnejše stvorenie zaspalo. Nemám odvahu sa ani pohnúť.
4:40 Kladivo hlasného revu ma treslo rovno do hlavy. Rýchlo ponúkam prsník, rev sa stupňuje, cici odmieta. Začínam si vyčítať, že som pri večernom kojení vykríkla silné „au“, keď si k mlieku chcela uštipnúť aj trochu mäska z mojej bradavky. Určite som jej spôsobila traumu. Reve podobne, ako vtedy. Prsník je pre ňu strašiak.
05:00 Myslím na svoju dobrú priateľku, ktorá o tomto čase pravdepodbne prežíva slastné chvíle lásky a snaží sa o vytvorenie takéhoto vrieskajúceho čuda. Moja slasť je poslednú dobu 2 hodinový spánok v jednom kuse.
5:15 Ďuro mi veľmi unavene a smutne ukazuje, že je 5:15. Taktiež tvrdí, že plod našej lásky určite zadržiava stolicu. Ideme na záchod. Leila ťahá toaletný papier, po vylučovaní ani stopy. Sedím s ňou na toalete a spomínam na to, ako som minulý rok o takomto čase fňukala, že sa budím každú pol hodinu kvôli tlaku na močový mechúr. Že ako už chcem porodiť, aby som sa konečne vyspala. Ha-ha-ha. Vraciame sa späť. Leila musí ísť stáť k stene.
5:40 Moje dieťa vrieska. Ja sa rozrevem, lebo som jej na krku našla 2 malé hrčky a priznám sa Ďurovi, že po prečítaní jednej strašidelnej knihy ma denne prenasledujú myšlienky strachu, že moje dieťa môže ochorieť na vážnu chorobu. Ďuro hovorí, že sa mám upokojiť, že negatívne myšlienky priťahujú negatívno a chce ísť do nemocnice. S Leilou do detskej a s nami do psychiatrickej.
06:12 Moje dieťa má určite separačnú úzkosť, nočný des, vedľajšie účinky očkovania, dve hrčky v krku, maslové uši, silný hlas a potrebu vrieskať a stáť pri stene.
06:20 Dvihenm prst a rázne poviem: „No-no, stačí!“ Moje dieťa akoby zázrakom stíche, položí hlavu na paplón a v tej sekunde spí.
06:21 Vyčítam si ten rázne zdvihnutý prst.
06:21 a pol sekundy. Zaspávam.
Som v pôrodnici. Je nás na izbe niekoľko tehotných. Všetky sa tešíme na zajtrajší pôrod a mňa začína chytať panika. Potia sa mi ruky. Máme sa íst všetky osprchovať, ale sprchovacie kabínky sú takých rozmerov, že sa tam nedokážem vmestiť. Volám sestričku, aby mi pomohla, nejde to. Idem na operačnú sálu a dostávam celkovú narkózu. Napriek tomu cítim, ako mi režú brucho a vyberajú dieťa. Chcem povedať, že všetko cítim, ale nemám silu vydať zo seba ani hlások. Podávajú mi moje novorodeniatko. Na izbe sme všetky ženy aj s bábätkami aj s našimi mužmi.
09:30 Vstávame. Leila sa smeje. Moje prsia vyzerajú, ako po plastickej operácii. Asi mi postačí aj jedno dieťa. Môj manžel nechal obrúčku na umývadle a odišiel. Možno spí na parkovisku a možno sa odsťahoval do parku. Asi sa mu tiež snívalo, že bude zase otcom.
