Len tak si sadnúť

Nie som lekárka, ani sociologička, ani dietologička, ani ekonómka, ani ezoterička, ani numerologička, jogínka tiež nie som, neviem ani meditovať. Nie som na nič odborník, som len vášnivý pozorovateľ.

Verím na prepojenie tela a duše. Verím, že spoločnosť môže dobre fungovať, ak začneme od seba. Verím, že pri stravovaní je dôležitá energia. Verím, že neskrachujeme. Verím, že celý svet, príroda je jedno veľké telo a veľká duša. Verím, že čísla sú magické. Verím, že ma cisársky rez od jógy úplne neodpísal a raz sa mi k nej podarí, bezbolestne, vrátiť. A tie nohy raz k hlave dám. Verím, že len tak si sadnúť pomáha.

Keď je duša boľavá a narýchlo sa rana prelepí leukoplastom, nevylieči sa. Môže začať hnisať, môže začať mokvať, môže zaschnúť, chrasta sa môže zase strhnúť. Vezmeme ďalší leukoplast a zalepíme. Lepíme a lepíme a všetko je krásne a dobré, až nás zase niekto potkne a rana zase krváca. Keď sa rany na duši dlho prelepujú a neliečia, začne sa to ukazovať vonku. Na tele. Môj otec mi už veľmi dávno prízvukoval, že 99 % chorôb je psychického pôvodu. Vtedy som tomu vôbec nerozumela, ale dnes si ho ešte dovolím o jedno percento opraviť. Verím, že 100 % chorôb je psychického pôvodu. Vyčerpaná, vyprahnutá, ubolená duša – oslabená imunita – choroba. Moje dieťa má momentálne problém s kožou vo vlasoch. Cítim sa zodpovedná za jej stav. Náš partnerský vzťah je za to zodpovedný. Môj muž má po tele biele fľaky. Mne sa posledné dni spravil pod okom červený fľak, ktorý sa ťahá k obočiu až po nos. Nechcem len krémy a mastičky, nechcem len voňať vôňu kvetu. Chcem prísť na koreň celej rastline. A viem, že mám začať od seba.

Kto si všímal dušu nášho sveta? Nechcem napísať, že nikto. Určite si ju niekto všímal, no nestačilo to a tak ochorelo celé zemské telo. Už nevládala. Ani psychicky, ani fyzicky. Naša Zem už kričala, ale my sme kričali viac.

Neviem, prečo sa stalo, čo sa stalo. Netuším, aký to bude mať dopad na celý svet. Neviem, koľko podnikov skrachuje. Nemám poňatia, koľko ľudí bude postihnutých. Svet nám však jednoznačne chce niečo povedať. Skúsme si len tak sadnúť a započúvať sa. Najmä, do seba. Svet nám dal neskutočnú príležitosť v tomto obrovskom chaose, spomaliť, zastaviť sa, popremýšľať, alebo len tak si sadnúť a len tak byť.

Milí priatelia, známi, kamaráti, rodina, čitatelia. Len tak si sadnite. Odložte telefón, nepozerajte štatistiky. Buďte opatrní, láskaví, ohľaduplní, upracte si. Vyspite sa najlepšie, ako viete, navarte si fajné jedlo, vychutnajte si raňajky v posteli, prečítajte si knihu, vytrieďte si komoru, upracte si šatník, upracte v sebe, vyjasnite si vzťahy, opustite človeka, s ktorým už nechcete byť, napravte vzťah, ktorému chcete dať druhú šancu, odpustite sklamania, ak sa dá, ak sa ešte nedá, dajte si čas, nenúťte sa do vecí. Žite, spomaľte, len tak si sadnite. Nezaujímajú ma štatistiky, typu – na chrípku umrie viac ľudí. Za každým jedným číslom sa skrýva človek. Mama, otec, babka, sestra, dcéra, manžel, brat…

Dnes som si prečítala slová jedného rumunského článku a dojalo ma to. Píše sa v ňom, ako si aj naša planéta, naša príroda potrebovala oddýchnuť, vydýchnuť a nadýchnuť sa. Ako sa dnes môžu stromy, kvety, zvieratá o niečo pokojnejšie nadýchnuť. Celá situácia zasahuje práve orgán, súvisiaci s dýchaním. Je to veľká skúška a zároveň krásna príležitosť pre nový, lepší nádych. Ja v neho verím.