Dvadsaťštyrikrát – raz, dva, tri

V košickom sídliskovom byte je horúco. Sparné ráno, akoby tlmilo zvuky z ulice a všetko sa vznáša v opare pomalosti, tepla zvláštneho ticha. Júlia sa pozrie do chladničky, má strašnú chuť na tú smotanovú tortu, ale ešte chvíľku vydrží, rodičia sú tu za chvíľu…

***

Leila miluje lentilky a v letiskovom obchode majú veľké balenie. Nagyi a apapa jej ho kupujú a nastupujú do lietadla…

***

Letušky ukazujú svoje nacvičené pohyby, každý sa pripúta a lietadlo vzlietne. Všade je zvláštne ticho, akoby aj tu vládol nejaký opar pomalosti a zvláštneho ticha. V zadnom rade sa niečo deje. Erika, ktorá je manželkou, mamou, babkou – nagyi, sa otáča zo strany na stranu a pýta vodu. Tep ma vysoký, telo jej zalieva raz zima, raz horúco. Vedľa nej sedí jej manžel, Jozef, ktorý je manželom, otcom, dedom – apapom, ale on sa neotáča. Hlavu má sklonenú, neodpovedá a ani hrudník sa mu nenadvihuje v pravidelnom rytme hore-dole.

***

O niekoľko sedadiel ďalej sedí Peter. Peter je manžel, otec, lekár. Nedá mu, keď vidí, že vzadu nastala vysoká koncentrácia ľudí na jednom mieste a jeho lekársky, ale najmä ľudský hlas ho volá, aby sa tam išiel pozrieť. Nezdá sa mu to, je to naozaj tak. V lietadle, v malom uzavretom priestore niekoľko kilometrov nad zemou sedí v sedadle človek, ktorý nejaví známky života. Peter neváha, v mysli si premieta Hippokratovu prísahu a zároveň chápe, že ako lekár – anesteziológ, intenzivista a zároveň lekár rýchlej lekárskej pomoci musí zasiahnuť  a s pomocou ďalšieho pasažiera sa mu podarí položiť Jozefa do úzkej uličky medzi sedadlami.

***

Prvé stlačenie  (raz, dva, tri) – 24.03.1952 sa narodil v malej dedine pri maďarských hraniciach blonďavý chlapček. Dali mu meno Jozef.

Druhé stlačenie (raz, dva, tri) – svoje detstvo prežil na dvore a bolo plné vtipných, ale aj ťažkých zážitkov. Ako dvojročný chodil na nákup celkom sám. Na krku mal zavesený papierik so zoznamom, čo má kúpiť. Behom dvoch rokov sa jeho mame narodili ďalšie tri deti a tak chodili na prechádzky tak, že on držal kočiar, v ktorom ležali dvojičky a pri rúčke bola položená drevená lata, na ktorej sedela jeho ďalšia sestra.

Tretie stlačenie (raz, dva, tri) – Jozefovi a Erike sa narodila prvá dcérka, Natália.

Štvrté stlačenie (raz, dva, tri) – Jozefovi a Erike sa narodila druhá dcéra, Gabriela.

Piate stlačenie (raz, dva, tri) – 24.03. 1980 sa narodil v Poprade malý chlapec, dali mu meno Peter.

Šieste stlačenie (raz, dva, tri) – Peter bol ako malý vystavený nevysvetliteľným horúčkam, ktoré ho priviedli až do nemocnice. Lekári neskôr zistili zápal stredného ucha, prepichli bubienok a zdravotné problémy sa skončili, bol to prvý moment, kedy Peter pocítil, že by toto poslanie mohlo byť jeho cestu a začal pozerať filmy s medicínskou tematikou.

Siedme stlačenie (raz, dva, tri) – Jozefovi a Erike sa narodila tretia dcéra, Júlia.

Ôsme stlačenie (raz, dva, tri) – Peter nastúpi na medicínu a sú to náročné roky štúdia, ale s odstupom času na ne bude spomínať pozitívne.

Deviate stlačenie (raz, dva, tri) – v lietadle je také ticho, že by bolo počuť spadnúť aj špendlík. Erika sa desí, že sa to už nepodarí zvrátiť. Peter sa ku nej otočí a poprosí ju, aby sa na celú oživovaciu situáciu nepozerala. Letuška ju presadí inde.

Desiate stlačenie (raz, dva, tri) – Peter sa začína venovať medicíne naplno a prichádzajú aj situácie, na ktoré sa ťažko reaguje a ostávajú kdesi v srdci, či v hlave, ako výkričník, ako čierna machuľa…Stlačí hrudník a napadne mu, ako bol prítomný na výjazdoch, kde boli účastné malé deti. Ako raz oživoval mamu, ktorej chlapček sedel v aute. Napokon ho predali do starostlivosti polície a to celé nedokázal pochopiť. Prečo sa už mama vlastne nehýbe. A mama sa už viac nepohla, ani po prevoze do nemocnice.

Jedenáste stlačenie (raz, dva, tri) – Jozef cíti, ako letí dlhým čiernym tunelom. Letí strašne rýchlo a nedokáže to kontrolovať. Prekvapí ho, že to nie je nepríjemné, tá rýchlosť je ale neuveriteľná a tá tma…tiež.

Dvanáste stlačenie (raz, dva, tri) – Peter už začína cítiť to dlhé prázdno, kedy sa nič nedeje a pritom sa deje tak strašne veľa. Bežne sa oživujúci striedajú a tu je Peter na kompresie hrudníka úplne sám. Situácia v lietadle je čoraz napätejšia pre všetkých: posádku, pasažierov, ako aj pre Petra. Únava je však to posledné, na čo Peter myslí. Veľmi dobre si uvedomuje, že najlepšie, čo môže urobiť je poctivo stláčať hrudník a snažiť sa tak obnoviť Jozefovi obeh. Prešlo už 15 minút a keby boli teraz v záchranke, tak by Petra vystriedal niekto iný, mal by po ruke lieky, prístroje…tu mu ostávajú len holé ruky a nádej.

Trináste stlačenie (raz, dva, tri) – Jozef pri svojej ceste tunelom vidí, ako naňho kdesi na pol ceste kýve chvostom Dally, ich prvý rodinný pes, dalmatín, ktorého priniesol svojim deťom v deväťdesiatom roku v banánovej krabici. Vyzerá byť šťastný. „Ahoj Dally, prepáč, dnes nejdeme ešte na huby.“

Štrnáste stlačenie (raz, dva, tri) –  v Petrovi sa začínajú prekrikovať dva hlasy. Jeden hovorí, že pacienta nemá šancu oživiť, pretože je už príliš dlho bez hmatateľného pulzu. Druhý hovorí, že vždy, keď sa oživuje, dáva sa pacientovi šanca v zmysle resuscitácie minimálne pol hodiny a tu ešte pol hodiny neprešlo. Situácie v lietadle je iná a nedovolí mladému lekárovi prestať s kompresiami hrudníka.

Pätnáste stlačenie (raz, dva, tri) – v Košiciach zvoní telefón. „Ocko nedýcha, hovorí mamka.“ Hlas má popretkávaný tým strašne silným smútkom a strachom, pred ktorým má človek chuť skryť sa pod mäkký vankúš a veriť, že je to omyl.

Šestnáste stlačenie (raz, dva, tri) – v lietadle je až dusivé ticho, ale prerušujú ho slová lekára, ktorý sám seba povzbudzuje a tak do ticha počuť mužský hlas: „Neprestávaj, neprestávaj!!!“

Sedemnáste stlačenie (raz, dva, tri) – Julka zavolá Nati. Nati hneď vie, že sa stalo niečo zlé, proste to vycítila a keď zdvihla telefón, mala pocit, že celá školiaca miestnosť to vedela tiež. Aj tu sa do dusivé ticha ozvalo len jedno ochromené: „Čo?!“

Osemnáste stlačenie (raz, dva, tri) – letuška naznačí Petrovi, že sa už asi snaží márne, ale on jej slovám nepodľahne. „Ja sa nevzdám!“

Devätnáste stlačenie (raz, dva, tri) – „Ahoj oco.“, usmieva sa Jozef na svojho otca. Ten sedí na starej motorke, nekontrolovateľne pridá plyn a preletí cez drevený plot do kurína. Jozef sa rozosmeje zvonivým smiechom.

Dvadsiate stlačenie (raz, dva, tri) – Peter nevie, či verí, či neverí, ale badá prvé spontánne nádychy pacienta a…srdce začína znovu biť. Lekárovi padá kameň zo srdca a oznamuje kapitánovi, že je nutné pristáť na najbližšom možnom letisku.

Dvadsiateprvé stlačenie (raz, dva, tri) – v Košiciach akosi stojí vzduch, aj svet. Júlia si odštipne zo smotanovej torty, lebo zrazu nevie, či je skutočná, či sa jej všetko len zdá. Potom odíde do izby, chytí do ruky otcove tielko, ktoré si nechal pred dovolenkou prevesené cez stoličku, privonia si k nemu a rozplače sa.

Dvadsiatedruhé stlačenie (raz, dva, tri) – Peter si myslí, že celý život je zázrak a preto na zázraky verí. Celá situácia mu pripadá ako z filmu, ale netuší, že pod rukami mu leží dátumový spojenec.

Dvadsiatetretie stlačenie (raz, dva, tri) –  Jozef nedošiel na koniec tmavého tunela. Rútil sa rýchlo, ale niečo, akási sila ho zastavila a vytiahla naspäť.

Dvadsiateštvrté stlačenie (raz, dva, tri) – Peter dnes po prvýkrát zachránil život človeku sám a holými rukami. Jozef dýcha.

Dnes majú obaja narodeniny – Všetko najlepšie.