Divné ženy

Dostala som od kamarátky takúto správu: „Ja ho stále ľúbim, ale viem, že by som už nemala.“

Prečítala som si od kamarátky list: „Som tehotná, čakám štvrté dieťa a ja sa neteším, ale mala by som, je to dar!“

Prečítala som si z očí tej ženy: „Chcela by som mu odpustiť a rozplynúť sa v jeho teplom objatí, ale nemôžem, čo povedia ostatní?“

Vycítila som z priateľky, keď pozerala do môjho kočiara: „Mám 40 a ešte nemám dieťa, a chcela by som, ale okolie hovorí, že už je neskoro.“

Známa mi napísala radostnú správu: „Čakám tretie dieťa, ale mám už 45 rokov. Okolie mi hovorí, že som nezodpovedná, ale ja sa teším.“

Jedna babka povedala: „Moje dieťa nie je, ako ja, asi som niekde urobila chybu.“

Stará známa mojej sestry hovorí: „Neviem mu odpustiť, ale mala by som, tak sa to teraz všade píše.“

Moje dieťa má tri roky: „Chcela by som jej kúpiť športovú buginu, takú z 80 rokov, ale nemala by som, už je veľká.“

…..a mala by si a nemala by si…

Ráno som pozrela vedľa seba do postele. Ležala vedľa mňa moja dcéra. Má tri roky. V ústach cumeľ, na zadku plienku, v ruke páperová perinka … ona vie, že mala by si a nemala by si nie je. Ona vie, že mám, nemám, chcem, nechcem, robím, ako cítim.

A tak vás teda zdravím, všetky „divné ženy“, ktoré žijete, pokúšate sa žiť, tak, ako cítite. Vnútri. Vo svojom srdci. Fakt nemusíte a nemali by ste, ale môžete, pre seba a podľa seba. Nie, nie v sebeckom zmysle slova, v zmysle harmónie a vyváženého stredu.