Meninový život Modlivky Zelenej

Nositeľky mena Júlia sú niečo medzi. Alebo ani nie medzi, ale sú raz to, raz ono. Nie, ani tak nie. Ony nie sú raz to, raz ono. Ony sú aj to, aj ono. Rady robia poriadok z obrovského bordelu, preto si bordel aj vyrobia. Rady umývajú kopu riadu a rady nakupujú potraviny. S láskou si pospia poobede a s láskou v plnej energii vybavia za deň kopu vecí. Júlie milujú MHD a cestu vlakom. Tieto devy sa často dokážu prekvapiť nad vlastnou postavou v zrkadle a vadí im tak naozaj len málo vecí. Keď nemajú po ruke kosačku, ostrihajú trávu v záhrade krajčírskymi nožnicami. Dovolia deťom pokresliť podlahu, stenu, rozsypať múku a prechádzať sa vonku v ich tylových šatách. Rady počúvajú platne a klopkanie dažďa. Špeciálne im vonia popražené maslo, chorvátske borovice, umelé mlieko, budapeštianske výfuky z leta roku 1990, šteniatkovské papuľky, pečené buchty, kapustnica, les a konvalinky. Sú ideálnymi partnerkami. Svojim partnerom dávajú slobodu, starostlivosť, lásku a niekedy zmätočné signály. Sú zvláštnym druhom chladnej a zároveň vášnivej ženy. Keď cítia, že partner u nich splnil to, čo mal, začínajú preberať rozmery a správanie modlivky a preventívne mu zožerú hlavu. Sú to však vysoko citlivé stvory, ktoré ťažko znášajú emocionálny nátlak a negativitu. Je pre ne dôležité, aby sa cítili dostatočne slobodné v tom, čo môžu cítiť, ako sa môžu prejaviť, čo si môžu obliecť. Nechápu móde, ktorá hovorí, že veľký mobil musí byť v každom prípade viditeľne držaný v ruke, aj keď na pleci držiacej osoby visí kabelka. Majú rady vianočnú atmosféru, dni zahalené hmlou, ale aj skoré svitanie a štebotanie jarných vtákov. Snívajú o mnohých veciach, ale sny si vlastne až tak splniť nechcú, lebo majú strach, že potom sa im už nové sny nezobrazia a ich život bude nudne ideálny. Majú v sebe pokoj starej duše, detskú naivitu a príťažlivosť zrelej ženy. Vedia piecť chutné chleby a darí sa im aj viachrudková krupica. Najprv kupujú doplnky, až potom šaty, najprv kupujú obedovú súpravu, až potom dom, najprv rodia, až potom sa spoznávajú s otcom dieťaťa. Sú kreatívne, zručné a plné nádeje. Nechýba im odvaha a púšťajú sa do, pre mnohých zvláštnych vecí, pretože zaujímavý a farebný život im dodáva životnú energiu. Niekedy sa cítia samé, osamelé, ale samotu majú vlastne rady. Ak by si mali vybrať medzi večerom stráveným v bare, alebo domácim úborom a teplom domova, vyberú si druhú možnosť. Aj v lete sa zakrývajú páperovým paplónom až po uši. Majú slabosť na takzvané „serepetíčky“ a tak u nich nájdete drevené sošky, košíky, keramiku, kvety z krepového papiera, svietniky a … a iné potrebné maličkosti. Sú fakt zodpovedné, kým na niečo nezabudnú, alebo kým niečo nepopletú. Bez problémov sa na sebe zasmejú. Od malička majú potrebu zachraňovať svet, čo sa v detstve prejavovalo predstavami, že počas dažďa k sebe do postele skryjú všetky zvieratá sveta a v dospelosti – veľmi komplexná téma, zaslúžila by si celý článok, nielen druhú časť v zloženom súvetí. Ženy s týmto menom nepodliehajú rýchlym a aktuálnym výrokom a trendom. Ich viera v nevedecké čaro života je silnejšia, než ich viera v chladnú vedu, ktorá nám je dnes podsúvaná.

Júlie veria, že včiel bude zase dosť, že pôda bude mať také PH, aké potrebuje(me), že vzduch bude farbiť orgovány do fialova a že svet, pozemský, bude voňať zase viac človečinou, ako technikou. Také sú tie Júlie, teda, minimálne jedna taká je.

Dodatočné a dôležité informácie o modlivke: „Počas párenia modliviek sa najprv samec opatrne priblíži k samici, aby si ho nepomýlila s potravou. Následne vylieza na jej zadnú časť tela a začne samotná kopulácia. Počas nej sa môže stať, že hladná samička samcovi zožerie hlavu. Mozog modlivky však nie je úplne centralizovaný a pohlavné ústrojenstvo ovládajú nervové bunky na konci bruška. Aj z toho dôvodu môže zvyšok samca kopulovať so samicou, hoci mu už chýba hlava. Oplodnená samica môže po párení samca úplne zožrať. (https://www.zahrada.sk/magazine/modlivka-maskovany-predator-hmyzu-so-zalubou-v-jedeni-partnera/)“