Odkaz od sudičky

11.01. 1984 prišla do malého prízemného košického bytu jedna sudička. Táto sudička prišla priamo so sudu plného vína. Sudička usúdila, že dnes je ten správny deň na to, aby uzrelo svetlo pôrodnice jedného maličkého mestečka na juho-východe Slovenska, nové dieťatko. Opantaná vínom pošepkala žene, ktorá chcela mať do príchodu svojej tretej dcéry všetko pekne prichystané, aby ešte odsunula práčku a utrela prach aj za ňou! Znelo to, ako dobrý nápad. Odtiahne práčku, všetko bude ako z rozprávky a ona bude potom ešte dva – tri týždne oddychovať s nohami vyloženými na gauči a sledovať roztomilé poskakovanie brucha. Žena tú nezbednú sudičku počúvla. Práčka stála o pár minút posunutá o niekoľko centimetrov zo svojho pôvodného miesta a na zem začali dopadať kvapky vody. Ale nie práčkovej, plodovej. Čo teraz? Sudička nelení a organizuje. Píše osud od prvej sekundy. Všetko zariadi, a o pár hodín sa 80 km od Košíc rodí malý človiečik. Potom sa nakloní nad inkubátor, usmeje sa a pozdraví ma… „Neboj sa, vyrastieš a budeš mať veľmi pestrý život, tvoju cestu som totiž písala v opojení vínneho moku.“

…

Hm… čo tak asi môže robiť 41 ročná žena s pestrým podkladom pre život?

Posúva hranicu veku druhého tehotenstva, najprv to bolo do 37, potom 40, teraz je to 45.

Spieva romantické skladby 90 tych rokov do varechy tak opravdivo, že by ste nerozoznali originál od kuchynskej verzie.

Konečne! má v istých polohách spevu zastretý hlas, po ktorom toľké roky túžila.

Stále je zaľúbená do Tarkana, ale verzie roku 1997.

Búra dom v hodvábnych šatočkách.

Vie ešte vášnivo ľúbiť, ale radšej už len tak preventívne poľubkáva.

Každý sviatok nachystá koláče, ktoré vyzerajú vždy úplne inak, ako bola pôvodná predstava.

Učí sa zžiť so svojimi vráskami.

Miesto počúvania politickej diskusie si radšej ušľahá vlastné maslo.

Vychováva úžasné dieťa.

Má vnútornú silu levice.

Verí na zázraky.

Dejú sa jej zázraky.

Nosí vlakom smetnú bedňu z jedného miesta na druhé.

….

„Už bola ľúbená, podvedená, opustená, vyvolená, jediná, tehotná, smutná, veselá, vyhodená, prijatá, hladná, najedená…zatiaľ jej cesta životom plynie, ako má. Keby som bola triezvejšia, neboli by príbehy zo strechy, nebola by odvaha robiť veci podľa hlasu srdca, neboli by rozhovory, kde sa mieša maďarčina, slovenčina, rumunčina, neboli by muži, pre ktorých bolo ťažké sa do jej energie nezamilovať. Jaj, keby len vedela, čo všetko krásne, radostné a čarovné ju ešte čaká, veru dobrú sudičku si vybrala, veru dobrú. Všetko najlepšie Júlia, čakajú Ťa čarovné dni! Tvoja sudička.“