Šuškendes minulého / nasledujúceho roka

Keď ste moje príspevky čítali a keď beriete Ginko, tak si zrejme pamätáte, že Nový rok pre mňa začína nie len 1.1, ale aj niekedy koncom januára. A tento tok to vychádza na dnes. Dnes sa lúčime so starým rokom a prepisuje sa to nové, čo nás čaká. Aj keď niečo nové nás čaká každý deň, bez ohľadu na to, čo prestupujeme roky, či nie.

Taký, akýsi šuškendes ročný je za mnou teraz. Ja asi to mám nastavené tak, že tie sedmičkové roky proste musím „prežiť“. Skúsim sa mamky opýtať, čo sa dialo v siedmom mesiaci jej tehotenstva so mnou, čo sa so mnou udialo v siedmom mesiaci môjho života, 7 rok, 17 rok, 27 už veľmi dobre pamätám, 37 podľa mňa nezabudnem ani po smrti. A tak sa šuškalo, keď niekto zavolal: „A čo Julka? Či tam, je doma?“

„No, potom, potom…“ Ale ja som vás počula.

Asi žijem v nejakých desaťročných cykloch. Niečo, ako stále nové narodenie po desiatich rokoch. Neviem prečo 7, skúšala som to rátať, ale z môjho dátumu narodenia to nijak nevychádza, tých 10 ale vychádza. Narodila som sa 11.01. 11-1 je 10, takže život mi dal desať rokov nového a nového života. Trošku to tak ale vychádza, keď si to lepšie predstavím. 7 mesiac tehotenstva, končí druhý trimester, začína tretí. 7 rok života, končí to malé detstvo a začína to trošku staršie. 17 rok života, končí detstvo úplne, začína dospelosť. 27? Neviem, čo končí všeobecne, u mňa skončilo dosť. 37…ah. Tak čo tých 38? Asi začína cesta ženy, takej tej ozajstnej ženskej energie. A tak som sa zamyslela. Potrebuje svet takého človeka vlastne, ako ja? (A to som sa nepýtala zo žiadnej ľútosti, len tak, zo zvedavosti.) Nepredávajúci, nepredajný, nemá dať, nedal, nevýkonný, neholdujúci alkoholu, kávam, nepoúživajúci moderné slová, ako hejt, folover a kouč, nepoúživajúci vety – verím vede, som zodpovedný občan, jednota…sú to pre mňa prázdne výrazy zaobalené pozlátkom inteligencie. Človek, ktorému reže uši slovo „musíš, musím, musíme“ (keď nevychádza z vlastného presvedčenia). A čo by netrebalo. Keď vás tešia moje riadky a poviete si v duchu: „jaj, nie som v tom sama.“, tak už je jasné, že potrebuje. Aspoň sa tak sama utvrdzujem, však som sa len nedávno narodila, „musím“ sa obkolesovať jemnosťou a príjemnom.

Dostala som od svojej sesternice Katky náhrdelník, „vždy sama sebou“. Tak si ďalších desať rokov budem na hrudi pevne zohrievať, nechám ho voľne lietať, niekedy ho stisnem, niekedy ho možno budem musieť zložiť, ale aj vtedy ho budem skrývať v dlani…

Šťastný nový rok, prežite ho v pokoji.

A mne, veľa nápadov, kreativity, sily duše, ženskej energie a splnených snov a nemusenia si šuškania, kľudne sa opýtajte, čo vás zaujíma mňa, možno odpoviem.