Výherný los, ružový kôň a buchty s makom

Je tu október veru. Nadávky na nevydržateľné teplo a sucho pomaly začínajú meniť nadávky na chlad a dážď. Kdesi som sa dočítala, že tento mesiac je ideálny na stav pokoja a vyrovnania, lebo je to obdobie váh. Poctivo teda prehodnocujem, aký mám život. Výsledok, mňa samú prekvapí. Vychádza mi totiž, že môj život je čistý október a hneď aj rozpoviem prečo.

..Lebo som mala možnosť prejsť sa okolo brašovskej pôrodnice a trochu si tam zaslziť. 35 rokov som zaspávala s predstavou, že tlačím v kočíku svoje dievčatko a ono sa mi to naozaj splnilo.

..Lebo som od svojej 80 ročnej maďarskej susedy dostala darček. „Niečo pre Teba mám. Je to skutočné krásne a Ty si to zaslúžiš. Ale nedaj to svojej dcére, daj si to na televízor! A potom zavolaj rodinu, nech sa prídu pozrieť, uvidíš, ako sa im to bude páčiť.“

Moja nedočkavosť bola teda nekonečná. Išla som teda do chalúpky, kde bolo všetko možné, aj nemožné, kde pri posteli spali v krabici zababušené mačiatka, kde sa na dvore pod nohy plietlo sedem psov a ďalších 5 mačiek. Tušila som, že môj dar bude špeciálny. Dostala som ružového plastového koňa s dúhovou hrivou. Ešte aj svieti a spieva…priam ľutujem, že nemám televízor! Vidíte, niet nad to, keď sused pozná Váš vkus.

..Lebo sestra mi dala los, aby som si vybrala výhru, že ten žreb zapadá prachom a bola by škoda nevyužiť ho. Vkráčala som sebavedomo do plnej trafiky a nahlas som povedala. „Dobrý deň, prišla som si vybrať výhru.“ Pani odo mňa vzala los, naťukala čosi do múdreho stroja a veľmi dôrazne a nahlas povedala. „Pani, platnosť tejto dvojeurovej výhry skončila v roku 2019!“

„Aha…tak, to potom nič, a vy tu predávate…hm, také losy?“ Chcela som zachovať suverenitu a tak som hneď položila otázku. Pani ma úplne ignorovala a tak som teda vzala žreb, vyhodila ho do koša a v duchu ďakovala sestre za príjemný zážitok.

..Lebo moje dieťa je veľký lingvista. Každého opravuje, ak dĺžeň nebol vyslovený primerane dlho, ak nebol správne vyslovený mäkčeň, nič jej neujde. Usúdila teda, že z jazykového hľadiska, by sa kurča, kohút, sliepka, všetko, čo vydáva zvuk „kot-ko-dák“, malo správne označovať ako „kokotik“. A čo ja? Ja, čo keď reprodukujem nejaký príbeh, kde je hrešenie vždy stíšim hlasitosť na minimum. Predstavte si to moje trápenie, že každý deň musím už o 6 ráno čítať knihu o Udatnom kokotikovi a každé jedlo slovo označujúce operenca zameniť za toto trojslabičné slovo. Ak tak neurobím, prísna lingvistická kontrola mi dá opakovať celý text odznova.

..Lebo som chcela byť v prvý október veľmi vyrovnaná a elegantná a v blúzke, mokasínach som elegantne bicyklovala do práce. Pri obiehaní jedného chodca, aby som predišla kolízii, som našla do čerstvo orezaných kríkov, zamotali sa mi do pedála a ťahala som túto zelenú ozdobu so sebou niekoľko metrov.

..Lebo sme si dnes na večeru dali výborné buchty na pare s makom a poliali sme ich maslom, aj keď pred zdražením stojí nehoráznych 4,39 a zajtra, kým bude vonku pršať, si poobede pospíme!

Rozhodla som sa, že si idem vytvárať aj naďalej októbrové dni, pridajte, svet bude potom vyrovnanejšie miesto.