Zázračný 2022

Všimli ste si, ako ľahko dokáže väčšinový prúd strhnúť?  Ako ľahko si meníme mini fotečky s nadpismi, ktoré moderne kolujú? A tak tu raz máme prúd: „Verím vede.“ Potom je to prúd dvojfarebných vlajočiek. Potom zase dúhy, potom: „Rúško nie je hanba.“ A potom, že „Rusko je hanba.“ Mne raz mamka smutne povedala, že asi niekde urobili chybu, že je zo mňa tak trochu čudák, čo sa nikdy nevedel zaradiť medzi prúdy, pretože si myslela, že ja som z toho smutná. Ale ja nie som. Ja navždy chcem zostať tou čudáčkou, čo na základnej škole so stiahnutým srdcom pozerala cez okno na ľudí, ktorí si slobodne chodili po chodníku, kým ona musela sedieť na studenej stoličke, do ktorej sa zaťahovali silonky. Navždy chcem zostať čudáčkou, čo neverí vede, ale zázrakom. Tu je mojich 10 zázrakov roku 2022.

1. V uchu mi od leta hrala jedna skladba, ktorú som začula v rádiu, ale netušila som, ako sa volá, kto ju spieva, ani aké sú v nej slová. Asi o pol roka na to sa mi prisnil sen, že tá pesnička, ktorú hľadáš sa volá takto! A čuduj sa svete, bola to veru ona.
2. Podarilo sa mi nájsť také práce, kde rada trávim čas, nie som v strese a teším sa na ne.
3. Leila miluje mačky a keď som sa presťahovala do bytu so záhradkou, tak mi ako aktuálny myšlienka behalo hlavou, že by som mohla mať mačku. Dokonca som zazrela aj obraz, ako mi sedí v zimných mesiacoch na kolenách mačka, má jemnú srsť a ja si čítam knihu. Keď ku mne prišla sestra na návštevu, sadla si a povedala, že by som si mala priniesť do tohto bytu mačku. Nevedela som, čo robím, ja som ku mačkám nikdy nemala výrazný vzťah, ale v krabici som domov zrazu niesla malého kocúrika.
4. Môj kocúr zjedol otravu na potkany, ktorá telo zničí postupne, zvnútra. Za túto informáciu som zaplatila 60 €, ale kocúr žije! Nebanujem.
5. Stála som na zastávke, premýšľala o tom, ako sme našli Loli, aká bola drobná a čo z nej vyrástlo a v tom momente okolo mňa, stojacej na košickej zastávke prešiel kamión s brašovskou ŠPZ-tkou.
6. Moja dobrá priateľka, ktorá roky nedokázala otehotnieť a mala aj lekársky potvrdený papier, že to nepôjde vstupuje zajtra do posledného mesiaca tehotenstva. Prirodzenou cestou. Som dojatá.
7. Potrebovala som nájsť v práci v kope faktúr jednu jedinú a ako som zdvihla kopu papierov, okamžite na mňa pozerala práve tá, ktorú potrebujem.
8. Keď som bola pred 23 rokmi v Grécku, zastavili ma policajti, kvôli tomu, že som nemala počas jazdy na mopede prilbu. Vtedy som si myslela, že vyzerám na mopede viac sexi bez prilby. Dali mi pokutu 360 € a ja som kvôli tej sume dokázala naozaj zaklamať. Povedala som, že nemám doklady a neviem, od koho ten moped vlastne mám. Opýtali sa ma, ako sa volám a ja som povedala, že P.K….pokutu vypísali na meno P.K. a tento rok ma v práci na stole čakal balík s neprevzatou dobierkou – meno, P.K. Po 23 si ma karma našla.
9. Mali sme doma asi 6 plyšových dinosaurov a ja som usúdila, že sa s nimi asi moje dieťa hrať nebude a tak som ich odniesla do charity. Po takmer roku sa však moja dcérka stala tým najväčším fanúšikom práve týchto dinosaurov a ja som zašla do charity, odniesť nejaké veci a len tak som zahrabla do koša s hračkami a tam na mňa pozerali tí odovzdaní dinovia. Prosili ma pohľadom, aby som ich kúpila a vzala domov. Veľmi som sa potešila.
10. Čerešňou medzi zázrakmi je samozrejme ten najväčší. My končíme rok 2022 v takom istom počte rodinných príslušníkov, v akom sme ho otvorili. A toto je pre mňa to najsilnejšie potvrdenie, že zázraky sa dejú.

Počúvam veruže dosť často: „Konečne tento rok končí.“  Ale to nie len tento rok, už som to počula aj minulý rok aj rok predtým a sama som si to veru niektoré roky hovorila. Pred dvoma rokmi, keď sa mi sypalo z vreca nepodarúnkov, alebo sa to vrece mohlo volať aj ťažké životné skúšky, som povedala mojej kamarátke, že ja všade kam prídem, privolám nejakú ozajstnú životnú pohromu. A ona mi na to povedala: „Možno práve naopak. Si stále tam, kde sa tá pohroma objaví a tí ľudia, ktorí sa v nej zmietajú práve potrebujú tvoju prítomnosť.“ Obe verzie mohli byť pravdivé, ale ja som sa priklonila v plnej viere k tej druhej, príjemnejšej verzii.

Nemyslite si, že som človek stále veselý a plný energie. Celkom úprimne vám napíšem, že som teraz unavená. Že by som si najradšej pospala celý týždeň vkuse (ale nie preto, že by som bola chorá, ale pre to, že by som mala takú možnosť, len tak.) Že by som sa chcela zobudiť do dedinského rána, kde kikiríka kohút. A keďže veru, tá moja druhá verzia nikdy nespí, verím, že to všetko raz príde.

A tak, ak oslavujete prechod do nového obdobia dnes, prajem vám, aby ste verili na zázraky, aby ste verili v svoju vlastnú zázračnú podstatu a aby ste sa nenechali stiahnuť a udupať vonkajšími strašiakmi. Vypnite telku, saďte na balkón paradajky, pospite si poobede, prečítajte si knihu, zapáľte si sviečku, dajte si kokosovú roládu a majte zázračný rok 2023.

Fotku mám od mojej šikovnej malej fotografky, ktorá už tretí deň pobehuje po byte s fotoaparátom na krku.