Ženy

Keď pozriete na slovo „Ženy“, čo vám pripomína? Prvé veci, ktoré mi napadnú, keď pozriem na toto slovo sú:

* loď

* korytnačka

* čerešňový strom

* pohovka / posteľ.

Uvažujem nad tým prečo. Nijak som nad tým hlbšie nepremýšala, len to prišlo, takto spontánne, tieto vidiny a nad tým som už ale trošku pouvažovala. Čo za tým možno je a možno za tým nie je vôbec nič, okrem mojej predstavivosti, ale ja si budem teraz predstavovať, že to predsa len niečo znamená.

Loď – stojíme pevne na rozbúrených vodách života a aj keď narazíme do skaly, my ešte plávame ďalej a sme schopné ponúknuť ešte záchranné miesto pre stroskotancov, ktorí sa plavia našim smerom. Držíme im chrbty nad vodou do poslednej chvíle a to aj vtedy, keď na tej doske leží kapitán, ktorý vďaka svojej momentálnej chybnej orientácii zameral našu loď smerom na skalu.

Korytnačka – máme v sebe sto rokov, múdrosť, pomalosť, vieme byť polievkou, náušnicami, domácim zvieraťom, divoko plávajúcim zverom, nesúcim na sebe plavcov, alebo si vieme len tak stáť a pozerať na kvety okolo seba. Vieme sa skryť do svojho pevného panciera, vieme si ho niesť na chrbte, vieme škrabkať svojimi pazúrikmi.

Čerešnový strom – vieme stáť v zime v snehu, zmrznúť na ľad, neplodiť, nerodiť, len tak stáť. Vieme rozkvitnúť do nádherného kvetu, voňať mladosťou, nádejou, sviežosťou, novým životom, novým začiatkom, dávame nádej. Vieme rodiť deti, kopu detí a z tých detí vieme pripraviť samé dobroty. Vieme deti vychovať tak, aby si dokázali žiť vlastný život. Necháme ich byť kompótom, tortou, džemom, kompostom, náušnicami, alebo vydúvajúcimi sa bombuľkami pod blúzkou, ktoré ponúknú tú najsladšiu šťavu zvedavým mládencom a potom ich spoločným potomkom. Vieme nechať deti ísť vlastnou cestou, aby sme u seba privítali potom na čaj kamarátk rôznych farieb, rôznych tvarov a rôznych povolaní. Nesúdime, len si spolu sedíme vo vetre a tancujeme si. Šuštíme si jedna cez druhú naše životy, ale nerušíme sa. Každá na svojom konári. A keď niektorá spadne, druhá ju k sebe prichýli.

Pohovka / posteľ – dokážeme dať pocit pohody a oddychu. Dokážeme rozohriať periny a telá. Voláme vás do našich perín. Oddýchnite si milí naši milovaní. Pospite si u nás. Prijímame vaše sny, aj vaše slzy do vankúša. Prijímame vaše najskrytejšie túžby a nebudeme sa z nich smiať. Naozaj. Jedine, že by boli vtipné. Príjimame vaše telá, milí naši posteľníci. Odovzdajte sa nám, zabaľte sa do nás. Nesklameme. Sme tu. Mäkké, teplé, láskavé, voňajúce po čerstvo upečenom chlebe, alebo po čerstvo vyvetranej izbe štipľavého zimného vzduchu…

Neviem, ako vy, ja som sa našla v každom odseku. Krásny deň žien, milé ženy.